November!

Na začiatok, aby sa vám lepšie čítalo, nech sa páči:



Neviem, ako ste vy prežili predchádzajúci mesiac, ale ja úplne fantasticky. Normálne nečakane aj pracovné dni prebiehali celkom v pohode, ale vždy som tak trochu čakal na víkendy..
Ešte pred začiatkom novembra som sa rozhodol, že tento rok sa zúčastním aj charitatívnej akcie s názvom Movember. Celý tento projekt je vlastne "len" upozornenie na prevenciu všetkých mužských ochorení (od rakoviny prostaty až po duševné choroby s ňou súvisiacimi) formou celkom zaujímavou - muži po celom svete si nechávajú na tvári rásť fúzy/bradu. Takže ako som vravel, rozhodol som sa zúčastniť aj ja, ale vďaka môjej tvári aka detská prdelka je výsledok úplne smiešny. Ak by sa teda niekto chcel zasmiať, kľudne, fotka je trochu nižšie:D.. Ale! Účel to splnilo.. Dosť veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo mám to páperíčko na tvári, tak som im v krátkosti povedal o Movembri:)

Okej, tak teraz sa už snáď môžem presunúť k celému dianiu okolo mňa v novembri. Začnem asi o koncertoch, o ktorých som vlastne už tuším písal. Ale tak ešte sa tak v stručnosti k nim vrátim. Takže, prvý novembrový víkend som mal to šťastie ísť na 2 koncerty skvelých slovenských hudobníkov - Petra Lipu a Andreja Šebana. Samozrejme oddelene.. Neviem si totiž celkom predstaviť featuring v podobe týchto dvoch pánov. Napriek tomu, že boli oba koncerty dosť solídne, ten sobotňajší Šebanov koncert ma úplne odpálil. Neskutočný relax. No a s takými pocitmi som sa rozlúčil s týmto víkendom v miernej nádeji, že v najbližšej dobe ešte bude šanca navštíviť nejakých pár koncertov. Viac o spomínanom víkende si môžte prečítať tu.

Už dopredu som mal viacmenej naplánovaný Jazz Blues Jamboree, čo je taký menší festival v mojom meste (vždy konajúci sa v novembri), kde sa hrá hlavne blues a jazz (no shit sherlock). Síce toho jazzu bolo tento rok pomenej (resp. žiadny jazz tento rok nebol), napriek tomu sa mi celkom páčilo. Teda iba ten prvý deň, keď sa na stage-i vystriedali René Lacko s kapelou, Fingerbang a Collegium Musicum. Obvykle na tento festival nechodí zas tak veľa ľudí (hlavne kvôli dosť slabej propagácii, ale samozrejme aj kvôli tomu, že tie dva vyššie spomínané hudobné štýly pomaly odchádzajú do dôchodku), no tento rok bol trochu iný. Kvôli poslednému menu - Collegium Musicum, došlo neskutočne veľa ľudí a tak bolo celé kino už od začiatku zaplnené (na moje prekvapenie). Koncert bol super, no členovia tejto legendárnej kapely majú už tiež svoje roky a tak to bolo trochu zvláštne vidieť lídra kapely vchádzať na pódium za doprovodu. Ak toto nebol jeden z ich posledných koncertov, tak zázrak.. Každopádne, k ostatným vystupujúcim. René Lacko klasika, to isté hral už asi po 180x, nejak extra ma to nenadchlo, ale zas ani nejak extra neumordovalo (oh what a word). No a potom prišlo celkom milé prekvapenie.. Absolútne nič som predtým nepočul o Fingerbang (mimochodom, dobrý názov, I see what u did there..), no tí to tam v ten deň tuším najviac rozb(al)ili. Darmo, ten južanský temperament sa nedá tak ľahko zakryť..
Druhý deň Jamboree bolo už trochu iné kafé. Na plagáte som sa pozeral na mená, čo mi vôbec nič nehovorili (teda až na jedno) - The Joint Venture & Friends, Varga János Project a Dorrey Lin Lyles. Deň/večer začal práve poslednou spomínanou. Čakal som trochu viac ako som dostal, hlavne teda od tej kapely, ktorá ju sprevádzala. Celé zle proste.. Takže trochu som sa už na celý večer pozeral trochu s nechuťou. No a potom prišli Varga János Project.. Tí boli (znovu) na moje prekvapenie celkom dobrý. Teda až na nastavenie zvuku.. Neviem, čo robil zvukár, ale zrejme bol už hluchý, keď to tak revalo. Po tom zážitku som sa radšej zobral domov a The Joint Venture som si ani nepozrel/nevypočul. Ale nejak veľmi to ani neľutujem, keďže som ich tiež videl už dostatočne veľakrát a aj tak hrajú tie isté veci dokola a dokola. Takže to bol ďalší môj kultúrne-založený víkend. Celkovo som nemohol byť nespokojný s tým víkendom.

No a presuniem sa na posledný víkend. Znovu sa mi/nám podarilo ísť na ďalší koncert (posledný z celého turné) Andreja Šebana. Tentokrát sme sa pochopiteľne museli trochu odlepiť od nášho mesta a vybrať sa do Nitry (čo zas nie je až tak ďaleko, takže whatever). Ale stálo to za to.. Celé sa to odohrávalo v synagóge, kde je neuveriteľne skvelá akustika, takže celé to len dodávalo na efekte úžasného koncertu. Navyše sa to odohrávalo v ten istý deň, kedy mal Andrej meniny. A ešte ako bonus, Andrej sa zahľadel do mojej kamarátky už na koncerte v mojom meste, takže ho nesmierne potešila jej návšteva. A samozrejme aj ju potešilo, že si ju ešte stále pamätal:D 

Takže to by bolo z môjho novembra asi všetko. Ak ste sa dočítali až sem, tak som vám nesmierne vďačný.. Ak nie, tak je asi jedno, čo sem napíšem. Ale ešte predsalen.. Aký ste mali november vy?:)

5 top songov za posledný týždeň #5

Okej, nejak som schybil, nakoniec som nebol schopný pridať ďalší článok na tento blog a pomaly sa to premenilo len na hudobný blog. Vlastne aj tie články by boli (resp. sú) o koncertoch, ale whatever. Takže.. Čo som najviac počúval posledný týždeň? Odpoveď o pár riadkov nižšie..



Veľmi som si pochutnal na tomto tracku tento posledný týždeň. Spojenie umeleckých géniov. A napriek tomu, že to je elektronika (áno, znovu..), tak všetko sa nahrávalo pravými hudobníkmi (od bicií až po všelijaké zvukové efekty). Navyše to všetko robila štvorica pánov pre dobrú vec - na charitu.


Tak Alt-J. Od nich mi najviac hrala práve táto pesnička. Dokonca som si ju aj sám hral..ale bez zvonkohry:(


Znovu elektronika, sorry. Ale keď 100 ľudí, 100 chutí a toto mi práve veľmi ulahodilo mojim chuťovým (sluchovým) bunkám:)


Disclosure! V poslednom čase (obdobie posledných pár mesiacov) jeden z top interprétov pre mňa. Taký menší objav tohto roku jednoznačne. A ešte aj ten klip je dobrý..ale..drogy sú zlé.


Túto bandu, resp. song, som našiel úplnou náhodou, ale oslovili ma dostatočne na to, aby som si tento ich počin vypočul viackrát. A znovu musím pochváliť aj klip, veľmi dobre spracovaný:)

(5) top songov za posledný týždeň #4

Zátvorka prezrádza viac ako dosť. Nebude ich tak celkom 5.. Niekedy sa ku mne dostane neskutočne veľa hudby za týždeň a niekedy ani nemám poriadne čas na počúvanie hudby. Takže dnes to budú viacmenej iba 3 songy, snáď to prežijete:) Inak ešte počas týždňa vyjde článok o takom menšom festivale, na ktorom som bol tento víkend, takže toľko asi informatívna časť tohto príspevku. Pekný zvyšok víkendu/večera/dňa vám prajem:)

Na tento song som natrafil vlastne len dnes, ale hneď na prvé vypočutie ma dostal. Výborne pozitívny vibe má podľa mňa.

A teraz tak trochu z iného súdku. Josh Record a alternatívne video na jeho track Bones, ktoré sa točilo na streche domu, kde kedysi býval s pár jeho kamarátmi.

Týmto trackom sa začínal jeden z najlepších mixov od Tolerance. Hneď ma dostal.

5 top songov za posledný týždeň #3

Už tretí diel.. To vážne to ide tak rýchlo? Nechce sa mi veriť..
Tak.. Myslím, že bez akýchkoľvek ďalších rečí sa môžme pustiť k daným songom:)


Opäť Sampha.. Objavil som ho len pár dňami vlastne, no hudba, čo robí, má čím ďalej tým viac baví. A z tohto som padol na ric.
Toto je pre mňa tiež nový objav. A napočúval som sa ho párkrát tento týždeň.. Niečím mi pripomínajú Miike Snow, možno aj pre to sa mi páči tento track:)
Nový collab v podaní štvorice Disclosure x Sam Smith x Nile Rodgers x Jimmy Napes. Už len vďaka prvým dvom spomínaným to nemôže byť zlé..


Nový track od Billy Barman. Myslím, že môže byť zaujímavý ten ich nadchádzajúci album. Uvidíme..


A na záver najväčšia bomba. Aspoň pre mňa.. Neskutočný sound, myslím, že mám nového obľúbeného producenta.

Koncertový víkend!

Nechce sa mi veriť.. Už je to týždeň odkedy bola naposledy v našom meste kultúra. A článok stále nikde.. Plánoval som ho, ale nejak som sa k nemu dostal až dnes. Aj k tým pár fotkám a videám (číselne 7+8 prosím pekne) z koncertov, ktoré sa udiali. Skôr som si tentokrát užíval koncert ako fotil. A vlastne aj keby som chcel fotiť, tak som na to mal podmienky dosť sťažené, takže tak.. Až jednu fotku, ktorú by som mohol zverejniť sa našla. Wow.. (nájdete ju na konci článku, ak vás to zaujíma)
Inak.. Ešte som asi nepovedal, o aké koncerty sa jednalo, huh? Boli to dva dni ozajstnej kulúry (aspoň pre mňa teda.. väčšina rovesníkov má v paži takú hudbu.. radšej na diskótekových hitoch sa vyhádzať.. yes please). V piatok Peter Lipa s kapelou a v sobotu zase Andrej Šeban (takisto s kapelou). Obidvoch koncerty som už videl naživo, takže už predpokladám, že sa viem nejak pozrieť aj do minulosti, ako sa mi páčilo oproti tomuto roku a tak. Zdá sa mi, že na Petrovi Lipovi sa mi páčilo viac minulý rok.. Môže byť, že to bolo preto, že bolo menej ľudí a že už bol taký predvianočný čas (minulý rok bol ten koncert tuším 14.12.).. Ale napriek tomu to bol aj tento rok výborný koncert. Navyše mal dosť špeciálneho hosťa - Michala Žáčka (opäť nečakám, že niekto pozná).. No aj tak tomu niečo chýbalo, neviem čo to bolo..
Avšak.. Sobotňajší koncert Andreja Šebana ma dostal do kolien. Respektívne dostal by ma, keby som si cítil kolená. Totižto.. Aby som to trochu vysvetlil.. Dostal som sa do takého zvláštneho stavu počas jeho koncertu, že som nevedel poriadne ovládať svoje telo. Tak neskutočne som bol proste uvoľnený a zrelaxovaný z tej hudby, že proste.. čistý tranz. Podotýkam, že bez drôg. Drogy sú zlé. Oproti jeho vystúpenia na Pohode to bolo niečo úplne iné. Keby som to mal hodnotiť bodovo, tak aspoň 12 z 10 bodov. Po Bonobovi to bol jeden z najlepších koncertov, na ktorých som kedy bol.

Nech sa páči, tu je tá jedna fotka na začiatok..

A ak ste nepoznali žiadne mená z vyššie uvedených, tu sú nejaké príklady ich tvorby..

Peter Lipa



Andrej Šeban
Ťažko si od neho vybrať niečo obľúbené, tak miesto toho tu máte celý koncert:

11.11.

Oh hell no.. Ja som zo začiatku dňa úplne na to zabudol, že dnes je môj najhorší deň v roku. A zas sa to len potvrdilo. Nejak sa mi dnes vôbec nedarilo a ešte som sa aj zle vyspal..

..ale aspoň som si nezlomil nos (reference na 11.11.2007). A tak teraz len sedím a rozmýšľam..veď tým sa nemôže nič pokaziť, huh? Aký deň ste mali vy? Dajte nejaké dobré správy:)

5 top songov za posledný týždeň #2

Wow, ten týždeň ubehol riadne rýchlo. Bohužiaľ som nemal veľmi o čom písať počas tohto týždňa, takže nepribudol žiadny článok.. Takže som sa viacmenej dosť tešil na koniec týždňa, kedy vám sem budem môcť znovu nahádzať pár hudobných odporúčaní:) Nebudem to už ďalej zdržiavať a hneď sa môžte pustiť do počúvania!

Tento týždeň som zas až tak veľa elektroniky nepočúval, skôr som sa vrátil viac k gitarovejším veciam (vrámci možností)..ale zase si dáme z každého rožku trošku:)


Znovu som sa nejakou zaujímavou náhodou dostal k songom od Bastille, tak som sa trochu započúval.. asi najviac do tohto prevedenia ich tracku Pompeii.


Ben Howard je neskutočný hudobník. Myslím, že to tento cover len potvrdzuje. Spraviť z hroznej pesničky (no offence..iba môj názor) niečo tak skvelé sa nie hocikomu podarí.


Toto..keď som počul..jednoducho neskutočné.


Znovu trochu majesticu a skvelej elektroniky. Úplne super sound, rytmus.. Ešte aj teraz kývem hlavou.


A ešte som si počas týždňa trochu zaspomínal na Kings of Leon, takže tu je tá najhranejšia od nich za tento týždeň:)

5 top songov za posledný týždeň

Rozmýšľam nad podobnou rubrikou každý týždeň, keďže si pripadám už ako rádio. Pretože väčšinou jediná vec, čo zdieľam na FB/Twitter je nejaká super hudba (ktorá sa však málokedy páči aj niekomu inému ako mne). Preto som sa rozhodol pre niečo takéto..

Songy, ktoré mi za posledný týždeň najviac hrali (aj v hlave)

Tento konkrétny track vo mne vzbudzuje zvláštne pocity atmosféry festivalov, voľnosti a cestovania.. Proste vecí, ktoré mám najradšej.

Toto keď som prvýkrát počul.. Proste láska na prvý posluch.

Ako vidieť, posledné dni som fičal skôr na elektronickej hudbe. Vlastne málokedy mám v poslednom čase chuť na nejaké tie gitarové veci.. Ale proste dobrým remixom The XX sa nedá nič pokaziť.

Toto je niečo zvláštne..vlastne sám sa čudujem, čo to tu robí, keďže som prvýkrát tento track počul len včera po ceste domov v najlepšom slovenskom rádiu (Radio_FM, ak by niekto náhodou netušil). Ale je to niečo magické v tomto tracku, keď ma to na prvýkrát tak očarilo. Teda aspoň myslím.

A teraz trochu "back to the rootz".. Teda ako u koho. Ale na klasiku sa nedá zanevrieť. Škoda, že rap má u nás takú zlú známku po tých rôznych "veľkých raperoch". Ale toto je pravý rap. Right here.. Navyše mi to dosť pripomína sound aký zvykáva mať jeden z mojich obľúbených YouTuberov v pozadí svojich videí :)

Photoshoot - 25/10

Tak..včera som bol po 2 mesiacoch znovu fotiť nejakú ľudskú bytosť. 

Zoznámte sa, Nina. 

Miesto fotenia teraz síce nebolo až tak chytlavé, ale napriek tomu vznikli nejaké podarené fotky. Niektoré viac, niektoré menej, niektoré viacmenej. Rozhodol som sa ukázať svetu tak 5 fotiek, lebo z 250 je to taký primeraný počet kvázi podarených..a upravených. (Aspoň myslím.)

..pokus o hororovú atmosféru (v ruke drží nahodne okoloidúceho plyšového medveďa len tak pre info)

Pohoda festival 2013 - deň 3.

Tento posledný článok síce trochu s časovým odstupom, ale snáď si ešte spomeniem na zážitky spred 3 mesiacov.
Takže..deň 3. aka deň posledný. Už zrána začalo byť celkom na nevydržanie v tom stane, takže sme sa prebudili o niečo skôr ako som očakával. Ale tak ranná prechádzka od stanového mestečka tiež zabrala trochu času, takže celkom dobre padlo také to skoršie vstávanie. Aspoň na kávu/čaj/kakavko nestálo až tak ľudí v rade. Čo som sa tak snažil (áno, snažil, lebo ono sa to nedá tak celkom splniť) chodiť na koncerty podľa takého malého programu, čo sme mali, tak ma čakal taký dosť pestrofarebný deň - od hip-hopu, cez elektroniku až po nejaké tie kubánske "ľudovky". A takisto tam bolo miesto aj na nejaké to "kreatívne ráno". Teda konkrétne som sa išiel pozrieť na Michala Hvoreckého, Zuzanu Godálovú a Stroona v akcií pri tvorbe v živom prenose. Nanešťastie Stroonovi nejaký milý človek ukradol notebook aj s hudobnými podkladmi, takže to bolo bez zvuku, ale napriek tomu celkom príjemné vyžitie na ráno.. s najlepšou citrónovou limonádou v ruke. Po takomto kreatívnejšom ráne som sa motal a pozeral, čo by som mohol ísť navštíviť a hneď v stane vedľa sa už začínalo pripravovať Break Dance Battle. Na moje prekvapenie ma aj toto celkom milo prekvapilo - najväčší zážitok pre mňa samozrejme ten hudobný, keďže DJ "predhral" nejakú náhodnú skladbu s funky rytmom a krátko na to sa kapela chytila a začala hrať presne ten song, ktorý hral DJ krátko pred nimi. Z toho som bol úplne mimo.. A ešte samozrejme celkom mad skillz v podaní tých bboyov, takže som odchádzal z toho stanu spokojný. Mal som hodinu voľno do začiatku koncertu Modrých hôr, takže som sa išiel najesť a trochu popočúvať filharmóniu. Nanešťastie to v rovine vnímania nebola hodina, ale asi takých 5 minút, takže už aj som sa ponáhľal do slávnej Space arény, aby som vychytal aspoň aké-také dobré miesto. Podarilo sa! Prišiel som tam a celkom slušne sa to začalo zapĺňať (na moje prekvapenie), keďže som nečakal, že zas tak veľa ľudí sa dokáže zmobilizovať v takú krásnu poobednú hodinu. Modré hory neprekvapili a rozhodne nesklamali, takže celkovo slušný koncert :) Po skončení sa to začalo všetko hrnúť k hlavnému stageu..pochopiteľne..Vidiek začal hrať. Ale čo ja viem. Nie je to môj štýl hudby, takže som sa tomuto koncertu snažil vyhnúť a našťastie opäť tá hodina do ďalšieho "to go" koncertu prešla ani neviem ako, takže som sa znovu pobral do Space arény. Vlastne skoro celé poobedie som trávil práve tu. Začínal koncert Prago Union. A wow.. Boli super! Takisto aj Midi Lidi, ktorý nastupovali na hlavnom stagei hneď po nich. Ich koncert som si žiaľ neužil priamo pod pódiom, ale tak som si aspoň posedel, oddýchol, vyslnil sa a užil som si koncert z placu vedľa Bažant stageu. To slnko inak.. Za tých krátkych 60 minút som sa stihol opáliť podľa slnečných okuliarov. Našťastie to nebolo až tak vidieť :D
Po Midi Lidi začalo byť v Space aréne opäť dusno, keďže nastupoval.. Branči Kováč! Jeho vystúpenie celkom paráda, opäť strašne veľa ľudí, ale tak..za to treba byť asi len rád :) Po skončení som sa rozhodol ísť osprchovať, keďže to tam začínalo byť dosť peklo - a to mohlo byť okolo 25°C. Ale..bolo mi to na dve veci. Keďže akonáhle som už vyšiel zo sprchy som započul nejaké dobré SKA. A to ma úplne lákalo, keď som videl ten dav ľudí poskakovať, takže hádajte ako som dopadol. Hej, hej.. Zase mokrý :D Po Dubioze Kolektiv našťastie nasledovala taká kľudnejšia rovina - krásna kubánska hudba :) Musím sa priznať, že som sa ani veľmi nechystal pozrieť na Buena Vista Social Club, ale tak akosi som sa nemal kam inam ísť pozrieť a nakoniec som skončil pred hlavným stageom, kde už začínalo ich vystúpenie. A že nespravil som chybu! Jedno z najlepších vystúpení z celej Pohody! Bolo super vidieť takmer celý dav snažiaci sa hýbať sa v rytme salsy :) Snažil som sa však odísť z koncertu o niečo skôr, keďže hneď po Buena Vista Social Club nastupoval na inom stagei Bonobo.. Človek, na ktorého vystúpenie som sa tešil už od ohlásenia jeho mena ako účinkujúceho na Pohode. Ale jednoducho som sa nejak pozabudol a nedalo sa mi odtrhnúť od tej krásnej kubánskej hudby. Takže som zotrval až do konca a hneď som utekal (doslova utekal) na Orange stage. Prišiel som tam a prekvapenie - neskutočne veľa ľudí. Ups, problém.. Ako sa dostať pod pódium? Bližšie k stredu? Našťastie môj scumbag mozog vymyslel niečo skvelé. Nakoľko tuším, že slováci sú asi o niečo prívetivejší k cudzincom na takýchto festivaloch, nahodil som svoj krásny british accent (:D) a snažil som sa predieraťcez dav, nasledujúc nejakého ďalšieho odvážlivca, so slovami "sorry", "I'm sorry", atp. Podarilo sa! Dostal som sa takmer do stredu! Napriek niektorým veľmi zlým pohľadom okolostojacich ľudí :D Ale..musím povedať..že to určite stálo za to. Ak by som mal šancu, tak to spravím znova. Pretože to vystúpenie.. Najlepšie z celej Pohody. Bezkonkurenčne. Proste.. Úplne mi odletel mozog nad stratosféru, hudba mi ovládla celú myseľ, telo, zmýšľanie, úplne komplet všetko a len som sa nechal unášať tou skvelou atmosférou. To sa proste nedá ani popísať slovami.. Úplny eargasm, balzam pre uši, liek na všetko a hudobné nebíčko v jednom. V živote som sa necítil viac voľný a slobodný ako vtedy. Ah, normálne ešte aj teraz pri spomínaní na ten koncert mám zimomriavky. A práve preto som si vybral na koniec video z toho vystúpenia.

Pohoda festival 2013 - deň 2.

Piatok! Hooray! Vlastne.. netešil som sa kvôli tomu, že je piatok, ale skôr kvôli tomu, že  ďalší deň Pohody je predomnou a že sa mi podarilo dobre vyspať. Úprimne som naozaj nečakal, že je možné aj na festivale sa dobre vyspať. Ale nikto tam predsa nie je kvôli tomu. A tak s novým dňom prichádzali nové kapely, noví ľudia, hlad a dážď.. Nanešťastie. Už z rána nebolo práve najkrajšie počasie, ale čo už, aspoň som mal možnosť vyskúšať to moje pršiplášťové pončo (stálo asi euro, takže neviem čo som od toho čakal, ale svoj účel to splnilo - nebol som zas až tak mokrý..len trochu). Ako najväčší salámista som si samozrejme dal kebab do ruky na raňajky a tak som sa nejak až do obeda klasicky motal po celom areáli. Bolo tam čo pozerať, naozaj každý si tam našiel niečo - či už prednášky, nejaké "tvorivé dielne", workshopy alebo samotné koncerty. A tak pri jednom workshope sa mi podarilo stretnúť ďalšieho strýka, takže som zistil, že sme tam asi naozaj celá rodina. Každopádne workshop končil a tak sme sa všetci pobrali na hlavný stage kuknúť a vypočuť si Bratislava Hot Serenaders. Swing jazz, úplné prenesenie do rokov, keď ešte slovo malo väčšiu váhu ako písmo, proste neskutočná genialita. A k tomu ešte pán Lasica! Veľmi charizmatický a vtipný človek .) Proste radosť niečo také počúvať a pozerať. Ďalší na mojom zozname boli Sam Lee & Friends. Taký príjemný folk miešaný s world music, celkom dobrý hudobný zážitok, no samozrejme nič také na čo by ste sa vyskákali do nemoty, takže len taký jednoduchý chill .) O hodinu po nich nastupovali Dengue Fever. Dosť zaujímavá hudba aj koncert, no bohužiaľ počasie sa menilo dosť rapídne a zrazu prišlo nejaké teplo, takže trebalo doplniť tekutiny a aj nejaké to jedlo samozrejme. Potom všetkom som teda už len minul stage, kde ešte stále hrali Dengue Fever, a presunul som sa na koncert Pary, keďže som chcel chytiť nejaké dobré miesto vpredu. Čakal som aspoň tak brutálny koncert ako spravili chalani z Polemicu. Bohužiaľ, bol som dosť sklamaný. Neviem, či len ja (okolie vyzeralo, že sa dosť bavilo), ale proste.. Lasky nevedel až tak spievať, keďže mal nejaké zdravotné ťažkosti a ľudia tam boli vo väčšine prípadov buď brutálne ožratí alebo zmyslov zbavení. Najhoršia bola kombinácia týchto oboch vecí.. A samozrejme ešte sa spustil lejak a do 10 minút zase začalo piecť slnko, ale tak to je už len vedľajšie.. Takže koniec koncov, koncert Pary považujem za najslabší z tohtoročnej Pohody. Ale zahodil som to všetko za hlavu a povedal som si, že nemôže byť každý koncert fenomenálny. Keďže prešlo už dosť času od môjho posledného jedla, šiel som sa najesť a pomaly som čakal, kým sa začne koncert O.Children. Vypočul som si pár songov a užaj som sa presunul k Bažant stageu, kde za pár desiatok minút mali začať Bloc Party. Oh god, toto bol jeden z koncertov, na ktorý som sa tešil asi najviac. A oprávnene. Našťastie Bloc Party nesklamali a spravili poriadnu show. Spustilo sa (samozrejme pri mne) neskutočne veľké pogo, no nejak som nemal náladu sa zapájať, tak som vykročil trochu viac do boku a započúval sa ďalej do ich hrania. Čo ma dostalo, že zahrali aj Ratchet! .)) Čo ma však mrzelo, že bolo cítiť, že zrejme majú nejaké nezhody v kapele. Totižto Bloc Party vyhlásili, že po tejto letnej festivalovej sezóne si dávajú pauzu kvôli nejakým problémom v kapele (?). Ale napriek tomu všetkému to bol výborný zážitok! .) A keďže samozrejme po dobrom vyskákaní som bol poriadne zničený, rozhodol som sa, že vyskúšam tie sprchy. Trochu ľutujem, že som sa pre to rozhodol akurát cez koncert Kate Nash, lebo vraj bol výborný :( Ale sprcha mi padla úplne najviac vhod, takže WORTH IT! Potom som už len čakal na Django Django. Nebol to koncert, na ktorý by som sa nejak extra tešil, len som si ich chcel pozrieť, keďže sa mi zdali hudobne dosť vymakaní. A nakoniec sa z toho vyklul top koncert Pohody! Bez srandy! Tá sprcha mi bola absolútne zbytočná, keďže som sa na nich tak vytancoval, že som bol znovu mokrý D: Neskutočná show, proste jeden z najlepších koncertov Pohody (pred nimi už len asi Bonobo, takže 2.miesto v mojom rebríčku majú isté!).. Po Django Django nastalo hromadné sťahovanie národov.. A nečudo. Veď na hlavnom Bažant stagei začínal asi najväčší headliner tohtoročnej Pohody - Atoms for Peace. Tak som sa s davom teda presúval pomaly k tomu stageu. A už absolútne nikde tam nebolo miesto, takže som sa len z boku asi 5 minút pozeral na obrazovku ako tam Thom Yorke a Flea (RHCP) robia čokoľvek sa im zachce a išiel som si kúpiť čaj a posadiť sa pred stage, na ktorom sa už zvučil Andrej Šeban s kapelou. Dosť zahanbujúce bolo, že som dal bol len ja a pár desiatok ďalších jedincov, ktorí počúvali túto krásnu hudbu. Škoda, že ho nechali hrať počas toho, ako na hlavnom stagei riadil headliner. Ale napriek tomu - fantastický koncert! Zaradil by som ho asi tak na 3.miesto .) Prekvapilo ma, že hrali aj také skladby s menším drum'n'bassovým rytmom, čo ma samozrejme zohrialo pri srdiečku .)) Hodina "balzamu pre uši" však skončila za pár sekúnd (v mojom časovom vnímaní) a tak som si povedal, že skočím sa pozrieť na Justice do toho modrého hnusného stanu. Za pár minút som sa tam ocitol, na kraji celého stanu. Hudba mi trhala uši, hrali nejaké techno, absolútne nič zo svojej fantastickej tvorby, ľudia prichádzali, odchádzali, samé fetky a smažky, všade bolo cítiť kapustu (čítaj marihuanu). Žiadny príjemný zážitok a tak po 2 minutách som sa rozhodol, že idem sa radšej vyspať.. Ďalší deň bol za mnou.

P.S.: Príjemné pobavenie ma čakalo počas cesty do stanu, kde som asi 3x počul nejaké random vzdychania z okolitých stanov. Našťastie to nebolo nikde v okolí môjho stanu.

A ešte teda na záver samozrejme nejaké to video z tohto 2.dňa.. Vybral som si.... DJANGO DJANGO!

Pohoda festival 2013 - deň 1.

Celý polrok/rok čakania prešiel ako voda a ja som sa ocitol v aute na ceste do Trenčína. Napriek tomu, že som sa nechcel tešiť (keďže ma postihuje taký hlúpy paradox, že pokiaľ sa na niečo teším dopredu, tak potom to všetko padne, úplne sklame, atp.), nevedel som to už ďalej vydržať, ale úspešne som to skrýval. Až napokon sme prišli pred “brány" letiska a ja som nahodil úsmev od ucha k uchu - jednoducho som tomu nevedel zabrániť, sorry! :(
Zaparkovali sme auto, vzali potrebné veci z kufra a pobrali sa ku vchodu. Tam sme si odstáli menšiu radu desiatok ľudí a cesta za neznámym dobrodrúžstvom mohla začať. Neznámym preto, lebo to bola moja prvá Pohoda, takže som vôbec netušil, čo očakávať.
Po pár minutovom hľadaní najvhodnejšieho miesta na zloženie stanu sme konečne niečo našli (mysleli sme si, že sme na čísle 13 a ono to neboli čísla, ale jedno písmeno a číslo, takže I3 - týmto začala menšia séria failov). Vybrali sme všetky veci potrebné na zloženie stanu a hor sa do stavania! Pripadal som si veľmi profesionálne, že asistujem pri stavaní, ale v podstate som absolútne nič nerobil, len som sa obzeral všade navôkol a sledoval všetky tie tváre, ktoré sa mi môžu aj nemusia stať známymi počas tohto víkendu. Nejak som sa stratil v tomto myšlienkovom pochode a “vzbudil" som sa na to, že stan máme postavený naopak a tak som sa rozhodol, že už pomôžem, nech to je čo najrýchlejšie. Konečne sme sa dostali z toho večného zatratenia a už sme kráčali k tej pravej Pohode - k stageom a stánkom. Keďže prvých účinkujúcich o 18:00 sme už zmeškali, ďalší na zozname bol až Polemic, ktorých koncert začínal o 20:30. Mali sme teda nejakú hodinu času - jasná zastávka na splnenie pitného režimu. Medzičasom som sa stihol streatnúť so sesternicou, s ktorou som sa potom vybral na Polemic. Čakal som dobrý začiatok.. Dobrý, žiadny extra. Môžem sa hanbiť. Podarilo sa nám dostať do “kotla" koncertu. A hneď s nástupom Polemicu som vedel, že toto nebude len obyčajný dobrý začiatok. Tak neskutočne som sa vyskákal, vykričal, že po koncerte som ledva kráčal, nemal som poriadne ani hlas a vyzeral som, akoby som práve vyšiel zo sprchy. Takže toľko k tomu.. A akoby naschval už na main stage začali Kaiser Chiefs, takže pokiaľ sme chceli chytiť nejaké dobré miesto aj na ich koncerte, mohli sme utekať. Nanešťastie mi to nohy dovolili. Prišli sme po pár minutách k hlavnému stagu a trochu som sa udivil - odkiaľ sa tam nabralo toľko ľudí :O Takže sme si len sadli na trávu a sledovali show v podaní Kaiser Chiefs. Celkom bomba, riadnu show spravili, spevák liezol po lešení, skákal hore-dole z pódia takmer medzi ľudí a späť a samozrejme.. RUBY RUBY RUBY RUBEEEEY! Po ich koncerte som sa ani neviem kde a ako motal, ale do stanu som sa dostal až nejak okolo 2.hodiny ráno. Po ceste som samozrejme počul všelijaké zvuky z okolitých stanov.. Ale napriek tomu ruchu okolo sa dalo zaspať (čo som sa celkom čudoval). Jediný problém bol, že som sa zobudil už o 5-tej vyspatý a čestvý ako rybička, no vedel som, že ďalší deň ma čaká veľa behania a tak som sa musel donútiť spať ďalej, aby som vydržal..

P.S.: Ešte na záver video (od Maťo Hoľma) z koncertu Kaiser Chiefs, aby ste nehovorili, že hovorím nezmysly o ich koncerte:

Prečo blog?

Je to tak 3-4 roky dozadu, keď som si založil prvý blog (ešte na blog.cz). Vtedy sa mi celkom darilo, mal som dokonca pár desiatok pravideľných návštevníkov, ktorých bavilo čítať moje bullshity. Ubehla ale odvtedy dlhá doba, takže neviem ako sa mi bude dariť s týmto celým blogovaním teraz.
Rozhodol som sa znovu založiť si nejaký blog hlavne z toho dôvodu, že mám toľko myšlienok, zážitkov a odporúčaní (či už hudba, filmy, seriály,..), že by mi bolo veľmi ľúto, keby som sa s nimi nepodelil so širším publikom a hlavne obsiahlejšie ako len 1 tweet. Ak ste zo Slovenska/Česka a máte aj sami nejaký blog (či už vlastný alebo niekoho cudzí, ktorý by ste odporučili), kľudne sa s ním pochváľte v komentároch, nech mám aj ja čo čítať a nech sa mi ľahšie zapája do tejto komunity .) Vďaka teda za prečítanie týchto pár riadkov bez zmyslu. Milujte sa a množte sa!