Celý polrok/rok čakania prešiel ako voda a ja som sa ocitol v aute na ceste do Trenčína. Napriek tomu, že som sa nechcel tešiť (keďže ma postihuje taký hlúpy paradox, že pokiaľ sa na niečo teším dopredu, tak potom to všetko padne, úplne sklame, atp.), nevedel som to už ďalej vydržať, ale úspešne som to skrýval. Až napokon sme prišli pred “brány" letiska a ja som nahodil úsmev od ucha k uchu - jednoducho som tomu nevedel zabrániť, sorry! :(
Zaparkovali sme auto, vzali potrebné veci z kufra a pobrali sa ku vchodu. Tam sme si odstáli menšiu radu desiatok ľudí a cesta za neznámym dobrodrúžstvom mohla začať. Neznámym preto, lebo to bola moja prvá Pohoda, takže som vôbec netušil, čo očakávať.
Po pár minutovom hľadaní najvhodnejšieho miesta na zloženie stanu sme konečne niečo našli (mysleli sme si, že sme na čísle 13 a ono to neboli čísla, ale jedno písmeno a číslo, takže I3 - týmto začala menšia séria failov). Vybrali sme všetky veci potrebné na zloženie stanu a hor sa do stavania! Pripadal som si veľmi profesionálne, že asistujem pri stavaní, ale v podstate som absolútne nič nerobil, len som sa obzeral všade navôkol a sledoval všetky tie tváre, ktoré sa mi môžu aj nemusia stať známymi počas tohto víkendu. Nejak som sa stratil v tomto myšlienkovom pochode a “vzbudil" som sa na to, že stan máme postavený naopak a tak som sa rozhodol, že už pomôžem, nech to je čo najrýchlejšie. Konečne sme sa dostali z toho večného zatratenia a už sme kráčali k tej pravej Pohode - k stageom a stánkom. Keďže prvých účinkujúcich o 18:00 sme už zmeškali, ďalší na zozname bol až Polemic, ktorých koncert začínal o 20:30. Mali sme teda nejakú hodinu času - jasná zastávka na splnenie pitného režimu. Medzičasom som sa stihol streatnúť so sesternicou, s ktorou som sa potom vybral na Polemic. Čakal som dobrý začiatok.. Dobrý, žiadny extra. Môžem sa hanbiť. Podarilo sa nám dostať do “kotla" koncertu. A hneď s nástupom Polemicu som vedel, že toto nebude len obyčajný dobrý začiatok. Tak neskutočne som sa vyskákal, vykričal, že po koncerte som ledva kráčal, nemal som poriadne ani hlas a vyzeral som, akoby som práve vyšiel zo sprchy. Takže toľko k tomu.. A akoby naschval už na main stage začali Kaiser Chiefs, takže pokiaľ sme chceli chytiť nejaké dobré miesto aj na ich koncerte, mohli sme utekať. Nanešťastie mi to nohy dovolili. Prišli sme po pár minutách k hlavnému stagu a trochu som sa udivil - odkiaľ sa tam nabralo toľko ľudí :O Takže sme si len sadli na trávu a sledovali show v podaní Kaiser Chiefs. Celkom bomba, riadnu show spravili, spevák liezol po lešení, skákal hore-dole z pódia takmer medzi ľudí a späť a samozrejme.. RUBY RUBY RUBY RUBEEEEY! Po ich koncerte som sa ani neviem kde a ako motal, ale do stanu som sa dostal až nejak okolo 2.hodiny ráno. Po ceste som samozrejme počul všelijaké zvuky z okolitých stanov.. Ale napriek tomu ruchu okolo sa dalo zaspať (čo som sa celkom čudoval). Jediný problém bol, že som sa zobudil už o 5-tej vyspatý a čestvý ako rybička, no vedel som, že ďalší deň ma čaká veľa behania a tak som sa musel donútiť spať ďalej, aby som vydržal..
P.S.: Ešte na záver video (od Maťo Hoľma) z koncertu Kaiser Chiefs, aby ste nehovorili, že hovorím nezmysly o ich koncerte:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára